Mladí za klímu
  • Domov
  • Klíma
  • Príroda
  • Aktivizmus
  • Ekotipy
  • Sledujte nás
Sledujte nás
  • Sledujte nás
  • Facebook
  • Instagram
  • YouTube
  • Menu
Mladí za klímu
  • Menu
Mladí za klímu
  • Domov
  • Klíma
  • Príroda
  • Aktivizmus
  • Ekotipy
  • Sledujte nás
Sledujte nás
  • Sledujte nás
  • Facebook
  • Instagram
  • YouTube
  • Menu

Kategória: ​​Ekotipy

20 článkov
Ekologické bývanie
Ekotipy

Ekologické bývanie: (Ne)musí to byť len dom z hliny či slamy

pred 7 mesiacov
Ekologická domácnosť
Ekotipy

Ekologická domácnosť časť 2: Kúpeľňa

pred 7 mesiacov
Ekologická domácnosť
Ekotipy

Ekologická domácnosť časť 1: Kuchyňa

pred 7 mesiacov
Ekologické Vianoce
Ekotipy

Ako na ekologické Vianoce? Tieto tipy ti pomôžu!

pred 7 mesiacov
Dušičky
Ekotipy

Tipy na ekologické Dušičky

pred 8 mesiacov
Zero waste tipy
Ekotipy

10 tipov pre zero waste začiatočníka

pred 8 mesiacov
Ekologické produkty
Ekotipy

Ekologické produkty, o ktorých si možno ani nepočul!

pred 8 mesiacov
Zelená strecha
Ekotipy

Zelená strecha: Čo to je a v čom nám pomáha?

pred 9 mesiacov
Bezobalový obchod
Ekotipy

Zero Waste: Ako nakupovať bez odpadu?

pred 9 mesiacov
elekroodpad
Pojmy

Elektroodpad: Kam s ním?

pred 9 mesiacov

Sledujte @mladi_za_klimu

Dnes už letenky trebárs aj z Paríža do Londýna či do Kuala Lumpur kúpiš za pár eur. Nízkonákladovové letecké spoločnosti sa snažia zaplniť v lietadle čo najviac miest a letieť môžeš niekedy i za 10 €. Kto by to bol pred pár rokmi povedal, však? Len v roku 2014 sa v Európe uskutočnilo o 80 % viac letov ako v roku 1990. Do roku 2036 má dokonca počet lietadiel vzrásť na niečo vyše 47 000 (oproti dnešným asi 26 000 je to pomerne vysoký nárast). Vedel si napríklad, že uhlíková stopa človeka, ktorý absolvuje jeden diaľkový let je tak vysoká ako uhlíková stopa motoristu za dva mesiace?

Výlet, ktorý absolvuješ raz do roka až takým problémom nie je. Ak však cestuješ leteckou dopravou takmer každý mesiac, tvoja uhlíková stopa je jednoznačne vysoká.

Zdroj: mladizaklimu.sk/eea.europa.eu

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #emisie #leteckadoprava
Kuchyňa, to nie je len spotrebiče či miesto, kde sa stretáva rodina pri jedle. Je to i odpad, ktorý vzniká po dobrom obede. Ako teda odpadu v prvom rade predísť, aby zbytočne nevznikal?

Viac tipov nájdeš na webe mladizaklimu.sk 

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #ekologia #kuchyna #domacnost
Poznáte to, chladničke skončí záručná doma a deň na to sa pokazí. A i keď je lepším variantom ju opraviť, častokrát vsádzame na jej novšiu alternatívu. Starý a pokazený spotrebič však musíme niekde vytriediť. Elektroodpad totiž nepatrí medzi bežné druhy triedeného odpadu ako sú napríklad kovy či plasty.

Elektroodpad v EÚ predstavuje najrýchlejšie rastúci typ odpadu, no recykluje sa z neho len 40 %. Viac ako polovicu z neho tvoria veľké spotrebiče ako sú práčky či chladničky.

Každý elektrospotrebič môžeš bezplatne odovzdať na špeciálne určených miestach. Buď priamo v predajni pri kúpe nového, na zberom dvore alebo pri organizovanom zbere odpadu, ktorý musí robiť obec alebo mesto aspoň raz ročne. 

Viac sa dozvieš na webe mladizaklimu.sk 

#mladizaklimu #zaklimu #mladi #elektroopad #triedenie
Všetci títo ľudia (a samozrejme aj mnoho iných) sa zaslúžilo a to, aby naša planéta bola zase o niečo krajšie. Aby sme si uvedomili dôležitosť toho, čo máme a aby sme vedeli, ako sa k nej máme správať. 

Poznáš aj iných eko aktivistov? Daj nám vedieť. 🍀

Viac sa dozvieš na webe mladizaklimu.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #ekoaktivisti #osveta #ekologia
I keď správy o stave našich lesov vypovedajú, že ich máme dostatok a odlesňovanie nie je našim najväčším problémom, satelitné snímky rozprávajú opak. Lesy vysádzame (a to je dobre!), avšak les vysadený človek nenahradí ten pôvodný – prirodzený a komplexný. Lesy vysádzané človekom (teda hospodárske lesy) majú značné množstvo nevýhod. A to napríklad – sú vysadené príliš nahusto pre maximalizáciu drevenej hmoty či mŕtve drevo, ktoré v pôvodnom lese slúži ako úkryt pre drobné živočíchy, ale v hospodárskom lese býva zase raz vyťažené.

Odlesňovanie je tak stále väčším problémom. Spôsobuje stratu biodiverzity a zároveň veľmi vážne ohrozuje stav našej planéty a našej klímy. 

Zdroj: mladizaklimu.sk/ippr.sk

#mladuzaklimu #mladi #zaklimu #odlesnovanie #slovensko
Niektoré rastliny majú možnosť opeľovať sa samé, no je ich veľmi málo. Väčšina z nich potrebuje pomoc opeľovačov. Medzi najznámejšie z nich patrí už spomínaná včela, no opeľovače sú napríklad i netopiere, jašterice, vtáky, hlodavce, veveričky či chrobáky a osy. Len v Európe existuje 2000 divo žijúcich opeľovačov. Medzi zarážajúce fakty však patrí, že až 10 % z nich je ohrozených. A to len v Európe. Začiatkom tisícročia si vedci začali globálne všímať úbytok včiel. Najprv v Severnej Amerike, potom v Európe a nakoniec i v Ázii. Túto skutočnosť však naozaj nemôžeme brať na ľahkú váhu. V súčasnosti až 70 zo 100 druhov plodín opeľujú včely a zabezpečujú ľuďom až 90 % všetkej potravy.

Dvojica argentínskych ekológov urobila asi najkomplexnejší výskum ohľadom včiel a ich úbytku. Údaje, ktoré vo výskume použili siahali až do 18. storočia. Ukázalo sa, že v 80. rokoch minulého storočia nastal prudký pokles včiel približne až o 25 percent. Najväčší pokles zaznamenala Afrika (viac ako 50 percent), najnižší Austrália (menej ako 10 percent).

Zdroj: mladizaklimu.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #vcely #klimatickazmena
Čo znamenajú tieto fakty? Znamenajú, že sme závislí od tovaru dovezeného zo zvyšku sveta. Čo by vôbec nebolo zlé, ak by sme náš konzum neustále nenavyšovali. Už dnes lodná doprava  ročne vyprodukuje 1 miliardu ton CO2.  Pokiaľ neprijmeme žiadne opatrenie, toto číslo sa zvýši do roku 2050 o 250 %. Lode ale neprepravujú len tovar. Rovnakým problémom zostávajú aj obrovské výletné lode. Lodná preprava navyše spotrebúva obrovské množstvo ropy. 

Problémom zostáva i to, že pri preprava na otvorenom mori sa narúša bežný morský život. Koralové útesy sú už teraz ohrozené a do roku 2050 už pravdepodobne ani nebudú existovať. Navyše lode častokrát havarujú a nebezpečné pohonné látky i tovar končia v oceánoch a moriach a spôsobujú úhyn prirodzenej morskej biosféry.

Týmito informáciami nechceme povedať, aby sme všetci húfne prestali nakupovať zo zahraničia, ale minimálne môžeme obmedziť svoju spotrebu. Pri ďalšom nákupe tak skús zvážiť, či ti za to daná vec stojí. Jej cena síce môže byť nízka, ale jej “reálna” cena je privysoká. 

Zdroj: mladizaklimu.sk/eea.europa.eu

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #nakladnelode #preprava #klima #klimatickakriza #konzum
Častokrát žijeme v domnienke, že čo vyhodíme sa nás už netýka. Ak však vyhodíme vec, ktorú sme použili len tak do voľnej prírody, má to na ňu ďalekosiahle následky. Niektoré materiály sa v prírode rozkladajú tisícky rokov. Ubližujú tak zvieratám, rastlinám, ovzdušiu a teda i nám. Je preto naozaj dôležité, aby sme dbali na správne triedenie materiálov a aby vec, ktorá nám už doslúžila skončila tam, kde má. 

Akú najbizarnejšiu vec ste našli voľne vyhodenú v prírode? 

Zdroj: mladizaklimu.sk/separujodpad.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #odpad #rozklad
Vynaliezavosť výrobcov nás nikdy neprestane prekvapovať. 

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #obal #waste #plytvanie #odpad
Sklo. Jeden z najstarších materiálov, ktoré sme vytvorili má neprekonateľné vlastnosti. Môžeme ho používať nespočetne veľa krát bez známky opotrebovania a po jeho využití sa z neho stáva opäť nová sklenená vec. Ak je však zle vytriedený, jeho rozklad môže trvať až 4000 rokov (i viac). Na Slovensku stále vyhadzujeme 5-10% tohto univerzálneho materiálu do komunálneho odpadu, kde jeho potenciál zostáva nevyužitý. Na výrobu nového skla sa spotrebúva množstvo energie a zdrojov a preto je dôležité, aby sme ho vedeli správne vytriediť a aby sa mohlo použiť zas a znova. 

Zdroj: natur-pack.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #sklo #triedenie #recyklacia
S mikroplastami prichádzame do kontaktu každý deň bez toho, aby sme o tom vedeli. Mikroplasty sa totiž nachádzajú vo vzduchu, vode, i v potrave. Denne vdychujeme stovky mikroplastových častíc. Za týždeň prijmeme do tela asi dvetisíc mikročastíc plastov, ktoré dokopy vážia päť gramov. Podobnú hmotnosť má napríklad kreditná karta.

Až 35 % mikroplastov pochádza z prania syntetického oblečenia. Pri praní sa mikroplasty dostávajú veľmi ľahko do našich vôd a odtiaľ rovno na naše taniere. 28 % pochádza z pneumatík a asi 2 % z kozmetického priemyslu. Do kozmetických prípravkov sa zámerne pridávajú mikroplasty (napríklad do peelingu, či do zubných pást) – toto však čoraz viac krajín bojkotuje a bojuje proti zavedeniu prísnejších noriem v kozmetike.

Naša planéta je momentálne zahltená (mikro)plastami a my stále nevieme, ako sa ich zbaviť. Dnes nájdeme mikroplasty napríklad i v arktickom snehu. Budúcnosť však vieme zmeniť našim správaním a obmedzením používania plastových výrobkov tam, kde to nie je potrebné.

Zdroj: mladizaklimu.sk

#mladizaklimu #zaklimu #mladi #mikroplasty
Áno, šetriť prírodu a jej zdroje môžete pokojne aj takýmito “drobnosťami”. Predsa len toaletného papiera sa na svete minie naozaj obrovské množstvo. Podľa analýzy od MetaEfficient sa len v USA minie ročne 36,5 miliárd roliek taletného papiera, na ktorých výrobu padne 15 miliónov stromov.

Čím viac vrstiev toaletný papier má, tym viac zdrojov a materiálu bolo pri jeho výrobe použitých. Navyše biely toaletný papier nie je recyklovaný, je vyrobený iba z celulózy, kvôli ktorej sa musia vyrúbať stále nové stromy a ešte k tomu je aj bielený chlórom alebo peroxidom vodíka.

Na výrobu niektorých druhov toaletného papiera sa dokonca používajú aj vlákna zo stromu eukalyptus, ktoré sa k nám dovážajú z veľkej diaľky. 

Zdroj: mladizaklimu.sk, fitshaker.sk

#mladizaklimu #mladi  #zaklimu #toaletnypapier #ekologia

Tento web vznikol vďaka podpore od Nadácie Slovenskej sporiteľne.

Mladí, o.z. · Copyright 2022 · Všetky práva vyhradené · Zásady ochrany osobných údajov
info@mladizaklimu.sk · +421 34 321 1355

Mladí za klímu

Menu

  • Domov
  • Klíma
  • Príroda
  • Aktivizmus
  • Ekotipy
  • Sledujte nás
  • Facebook
  • Instagram
  • YouTube