Mladí za klímu
  • Domov
  • Klíma
  • Príroda
  • Aktivizmus
  • Ekotipy
  • Sledujte nás
Sledujte nás
  • Sledujte nás
  • Facebook
  • Instagram
  • YouTube
  • Menu
Mladí za klímu
  • Menu
Mladí za klímu
  • Domov
  • Klíma
  • Príroda
  • Aktivizmus
  • Ekotipy
  • Sledujte nás
Sledujte nás
  • Sledujte nás
  • Facebook
  • Instagram
  • YouTube
  • Menu

Kategória: ​​Pojmy

18 článkov
Palmový olej
Klíma

Palmový olej: Ako veľmi škodí prírode?

pred 5 mesiacov
Konzumná spoločnosť
Pojmy

Konzumná spoločnosť: Trend, ktorý nás zabíja

pred 6 mesiacov
Uhlíková stopa
Pojmy

Čo je uhlíková stopa a ako ju znížiť?

pred 7 mesiacov
Znečistenie
Pojmy

Čo je uhlíková neutralita a ako ju dosiahnuť?

pred 7 mesiacov
Solárna energia
Pojmy

Čo sú obnoviteľné zdroje energie?

pred 7 mesiacov
Odlesňovanie
Pojmy

Odlesňovanie: Problém, ktorý nás trápi čoraz viac

pred 7 mesiacov
Zelená strecha
Ekotipy

Zelená strecha: Čo to je a v čom nám pomáha?

pred 7 mesiacov
Bezobalový obchod
Ekotipy

Zero Waste: Ako nakupovať bez odpadu?

pred 7 mesiacov
elekroodpad
Pojmy

Elektroodpad: Kam s ním?

pred 8 mesiacov
Fast fashion
Pojmy

Fast fashion alebo rýchla móda a jej daň

pred 8 mesiacov
Načítať viac

Sledujte @mladi_za_klimu

Pred 2.týždňami vydal Pakistan varovanie najvyššieho stupňa pred záplavami, povodňami a náhlymi vyprázdneniami ľadovcových jazier. Urobil tak kvôli pretrvávajúcim vysokým teplotám - asi 49 stupňov Celzia. Vlna horúčav  usmrtila už 65 ľudí. Je predpokladané, že ich skutočný počet je však ešte vyšší. 

V severných častiach Pakistanu sa už pred pár týždňami začali topiť ľadovce. Včera však prišlo k ešte väčšej tragédie. Pretrhla sa hrádza, ktorá zadržiavala ľadovcové jazero. Voda tak zničila i most Hassanabad, ktorý obklopuje dediny, kde sa sústreďuje najviac turistov. Polícia vyhlásila núdzový stav. Most však slúži aj ako obchodná cesta medzi Pakistanom a Čínou a teda táto udalosť velmi poškodí aj ekonomiku štátu. 

Vysoké teploty sú čoraz intenzívnejšie a problém spôsobujú celosvetovo. Vysychanie vodných tokov alebo naopak roztápanie ľadovcov, ktoré spôsobujú záplavy a zvyšujú hladinu morí a oceánov. Klimatická kríza je tu a my musíme konať už dnes. 

Zdroj: phys.org/news

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #pakistan #globalneotplovanie #hradza
Konverzácia o mäsa býva často veľmi kontroverzná. I keď jeho konzumácia prináša pre ľudské telo zdravotné benefity, prináša so sebou i mnoho environmentálnych negatív. Konkrétne spotreba hovädzieho mäsa je nadmieru vysoká a pre planétu neúnosná. Chov hovädzieho dobytka totiž prispieva k odlesňovaniu, skleníkovým plynom, nadmernej spotreby vody atď. 

Už teraz však existujú rôzne “mäsité” alternatívy, ktoré dodávajú telu proteíny, avšak v nadmernom množstve nepoškodzujú životné prostredie. Nový výskum uverejnený v časopise Nature poukázal na to, že ak by sme spotrebu hovädzieho mäsa znížili len na 20 % ( a nahradili ju jej rastlinnými alternatívami), do roku 2050 by sme boli schopní znížiť mieru odlesňovania na polovicu, pričom by sme zároveň znížili množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia. 

Zdroj: nature.com

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #maso #hovadziemaso #odlesnovanie
,,Každá vlna horúčav na svete je v súčasnosti silnejšia a pravdepodobnejšia v dôsledku zmeny klímy spôsobenej človekom," varovali Ben Clarke z Oxfordskej univerzity a Friederike Ottová z londýnskej univerzity Imperial College.

Až donedávna nebolo možné s určitosťou prepojiť konkrétne prípady extrémneho počasia so zmenou klímy. No podľa najnovších údajov dokážu vedci, ktorí sa venujú oblasti výskumu s názvom atribúcia extrémnych výkyvov počasia, vypočítať, ako veľmi sa konkrétna búrka či záplavy zhoršili v dôsledku globálneho otepľovania.

Vedci napríklad zistili, že vlna horúčav, ktorá vlani v júni zasiahla Severnú Ameriku, keď teplota v Kanade dosiahla rekordných 49,6 stupňa Celzia, by bola ,,prakticky nemožná" bez klimatickej zmeny spôsobenej ľudstvom. Zároveň upozorňujú, že teploty, ktoré sa nám teraz zdajú extrémne, sa v budúcnosti môžu stať novým štandardom.

Aj Organizácia Spojených národov (OSN) v utorok varovala, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov by sa mohla Zem otepliť o viac ako 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

Zdroj: enviroportal.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #globalneoteplovanie
Svetová meteorologická organizácia OSN (WMO) odhaduje, že pravdepodobnosť oteplenia Zeme o 1,5 stupňa je 48 percent, pričom toto číslo sa stále zvyšuje. Ak by priemerná teplota počas viacerých rokov naozaj tak narástla, išlo by o zlyhanie cieľov parížskej klimatickej dohody.

Existuje tiež 93-percentná pravdepodobnosť, že aspoň jeden z rokov 2022 – 2026 bude najteplejším rokom v histórii – ešte teplejším než rekordný rok 2016.

,,Hodnota 1,5 stupňa Celzia nebola vybraná náhodne. Je indikátorom bodu, keď začnú byť dôsledky klimatickej zmeny výrazne škodlivé pre ľudstvo a celú planétu," varoval šéf WMO Petteri Taalas.

Podľa výpočtov WMO bola priemerná teplota v roku 2021 o 1,11 stupňa Celzia vyššia ako predindustriálne hodnoty. Taalas upozornil, že ak ľudstvo neprestane produkovať skleníkové plyny, teplota na Zemi bude stále stúpať. Dodal, že v dôsledku toho sa budú topiť ľadovce, oceány sa oteplia, stúpne ich hladina a počasie bude čoraz extrémnejšie.

Zdroj: enviroportal.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #klimatickazmena #globalneoteplovanie
Už dlhodobo sa rozpráva o tom, že na školách chýba výuka, ktorá by bola zameraná na environmentálne témy. Nová reforma vzdelávania by to však mala zmeniť. Klimatické témy budú zahrnuté v predmetoch geografia, občianska náuka, chémia a biológia. 

Žiaci sa nebudú vzdelávať iba v laviciach, ale budú chodiť i priamo do prírody, robiť projekty v miestnej komunite a budú môcť robiť i rôzne experimenty. Zároveň by súčasťou vzdelávania na enviro témy mali byť aj diskusie, v ktorých budú reagovať na protiargumenty aj o tom, či môže jednotlivec prispieť k zmene životného prostredia. 

Ako vnímate túto reformu vy? Tešíte sa? 

Zdroj: minedu.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #reforma #skolstvo #envirotemy
Počuli ste už o zelených strechách? V posledných rokoch sú čoraz populárnejšie a niet sa čo čudovať! Ich nesporné výhody hrajú v ich prospech. Zelená strecha (ako názov napovedá) je trávnatý povrch strechy, ktorý je pokrytý rôznymi rastlinami, machom, trávou atď. Ochladzuje prostredie, pohlcuje oxid uhličitý, produkuje i menšie množstvo kyslíka, no jednou z jeho obrovských výhod je i to, že ochladzuje priestor. 

Klasické strechy v lete dokážu dosahovať teplotu až 85 stupňov Celzia! Tieto rozpálené strechy potom prirodzene zvyšujú teplotu v celom meste, navyše i teplotu interiéru. Preto je potrebné v lete oveľa viac používať klimatizáciu, ktorá je pre životné prostredie hrozbou. Zelená strecha je tak alternatívou nielen k zníženiu smogu v meste, ale i ku zníženiu teploty. 

Aké máte vy skúsenosti so zelenými strechami? Podeľte sa s nami. 

Zdroj: mladizaklimu.sk, zelena-strecha.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #zelenastrecha #vyhody #zelen #mesto #teplota #smog
Mydlové orechy sú prírodnou alternatívou k pracím práškom. Škrupiny plodov stromu Sapindus mukorossi obsahujú prírodný saponín, ktorý účinne odstraňuje nečistoty a je vhodný i na pranie jemných, clitlivých či detských textílií. Výhodou je, že tieto stromy rastú divoko v Indii a preto nie je potrebné kvôli nim vyrubovať les a sadiť plantáže, ako sa to deje napríklad pri palmovom oleji. 

Navyše mydlové orechy po používaní môžete vyhodiť do bioodpadu a tak sa môžu ďalej vrátiť prírode v podobe hnojiva z kompostu. 

Používate ich? Ako ste s nimi spokojní? 

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #ekotip
Udržateľné alebo ekologické oblečenie je pravým opakom fast fashion. Rýchla móda dlhodobo ničí planétu a tento trend nemôžeme udržať. Za to slow fashion alebo pomalá móda rozmýšľa nad tým, aké materiály použije pri výrobe a kto tieto odevy ušije. V čom sa však použité materiály líšia od tých bežných?

Oblečenie je vyrábané udržateľne s ohľadom na životné prostredie, s použitím prírodných materiálov a kvalifikovanej a docenenej pracovnej sily.
Vo väčšina odevov z dielne fast fashion je použitá bavlna či polyester. Bavlna sa pestuje vcelku náročne. Spotrebúva obrovské množstvo vody a rovnako i pesticídov. 

Je dôležité, aby bol spotrebiteľ naozaj informovaný a preto ti prinášame info, aké materiály sú udržateľné a na čo si pri kupovaní oblečenia môžeš dávať pozor. 

Zdroj: mladizaklimu.sk 

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #ekologia #slowfashion
Nielen dnes, ale každý deň by mal byť dňom Zeme. 

Ako “oslavujete” našu Zem dnes vy? 

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #denzeme
Všetko, čo v živote používame má svoju uhlíkovú stopu. Čím viac vecí používaš, tým väčšiu uhlíkovú stopu máš. Vedel si napríklad, že i email má svoju uhlíkovú stopu? I keď sa to môže zdať, ako malá kvapka v mori, bežná emailová schránka troch bežných administratívnych zamestnancov predstavuje rovnakú uhlíkovú stopu, ako je uhlíková stopa jedného človeka v Indii za celý rok! A to už je celkom zaujímavé porovnanie, čo poviete? 

Duplitictné a nepotrebné zábery skladované na zdieľaných serveroch alebo v osobných úložiskách užívateľov každý rok naakumulujú 10,6 kilogramu emisií CO2. Medzi takéto "špinavé dáta", ktoré zbytočne míňajú energiu a produkujú emisie uhlíka, výskum zahŕňa aj nadmerné streamovanie a sťahovanie súborov, alebo skladovanie emailov a správ.

Nielen email, ale všetky naše správy, fotky, príbehy sa niekde zálohujú a na internete zostávajú prakticky naveky. A zálohovanie týchto zdrojov stojí nemalú dávku elektrickej energie. Tak možno nabudúce môžeš prinajmenšom uvažovať, či tú fotku „postneš“ alebo či ten email stojí naozaj za to, aby si ho odoslal.

Zdroj: mladizaklimu.sk, tech.sme.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #email #uhlikovastopa
Ak vás zaujíma naša planéte a nie je vám ľahostajný ani osud zvierat, určite skúšate rôzne varianty mäsa. Dnes už v ponuke nájdete mnoho, avšak možno prekvapivým bude ovocie zvané chlebovník alebo jackfruit. Je to exotické ovocie z juhu Indie a teší sa čoraz väčšej obľube u vegetariánov a vegánov. 

Dužina má konzistenciu mäsa, ale chuť má sladkastú a tak vám môže pripomínať skôr banán či mango. Chlebovník má navyše nízku kalorickú hodnotu a nízky glykemický index. Obsahuje množstvo vitamínov ako napríklad vitamín A, C, vlákninu či horčík. Ak ho nebudete vedieť nájsť ako čerstvé ovocie, nič to. Zohnať ho viete i v konzerve, sušený, či dokonca v podobe sirupu. Môžete ho využiť ako akúkoľvek náhradu mäsa napríklad v hamburgeri, ale dá sa konzumovať aj ako smoothie či s jogurtom a cereáliami.

Skúšali ste už? Ako sa vám pozdáva? 

Zdroj: mladizaklimu.sk

#mladi #zaklimu #mladizaklimu #jackfruit #maso #nahrada
Podľa odhadov je mliekarenský priemysel zodpovedný za 3 – 4 % emisií skleníkových plynov.  Na výrobu len 1 l kravského mlieka sa vyprodukujú 3 kg CO2, využije sa 9 m2 pôdy a spotrebuje sa až 628 l vody.

Na trhu dnes už nájdeme množstvo rastlinných alternatív mlieka. Spomedzi vykonaného prieskumu, kde sa porovnávali alternatívy - ryžové, ovsené, mandľové, sóojové a klasické kravské mlieko, vyšlo ovsené ako jednoznačný víťaz. V porovnaní s klasickým kravským mliekom však víťazmi boli všetci. 

Ovsené mlieko potrebuje málo vody (48 litrov), využíva malú plochu pôdy (0,8 m2) a zároveň produkuje malé množstvo emisií (0,9 kg CO₂). Zároveň nie je potrebné ho dovážať z veľkých vzdialeností, pretože ovos sa dá vypestovať aj v chladnejších severských podmienkach. Navyše odpad, ktorý sa počas jeho produkcie nahromadí sa v niektorých prípadoch používa ako bioplyn.

I keď nemusíme hneď vyradiť kravské či iné živočíšne mlieko z nášho jedálnička, je dobré jeho spotrebu obmedziť, pripadne vyskúšať i iné alternatívy. 

Viac sa dozvieš na našom webe mladizaklimu.sk

#mladizaklimu #mladi #zaklimu #mlieko #priroda

Tento web vznikol vďaka podpore od Nadácie Slovenskej sporiteľne.

Mladí, o.z. · Copyright 2022 · Všetky práva vyhradené · Zásady ochrany osobných údajov
info@mladizaklimu.sk · +421 34 321 1355

Mladí za klímu

Menu

  • Domov
  • Klíma
  • Príroda
  • Aktivizmus
  • Ekotipy
  • Sledujte nás
  • Facebook
  • Instagram
  • YouTube