Každý jeden z nás produkuje určité množstvo odpadu. Dokonca i malé dieťa. Či už chceme alebo nie, odpad je prirodzenou súčasťou našich životov. Otázne je však aké množstvo odpadu produkujeme. Koľko odpadu teda tvoríme? A kde vlastne samotný odpad končí?
Všade vôkol nás
Je ťažké zadefinovať samotný odpad. To, čo je pre niekoho odpadom, môže byť pre druhého pokladom. Napríklad taký bioodpad sa môže zdať ako nepotrebný výsledok užívania potravín. Pri správnom narábaní s týmto typom odpadu sa však z neho môže zdať hnojivo, ktoré ďalej slúži na pestovanie plodín či kyprenie pôdy.
Odpad je však dlhodobo celosvetovým problémom. Vytvára sa zo všetkých materiálov a najlepším riešením je odpad vôbec nevytvárať alebo ho úplne minimalizovať. I toto niektorí ľudia v rámci zerowaste života praktizujú. Ak už však odpad vytvárame, je dôležité vedieť, ako ho správne likvidovať.
Len na Slovensku domácnosti v roku 2020 vyprodukovali 2,43 milióna ton komunálneho odpadu. V priemere to je 446 kg odpadu na osobu. V USA priemerný obyvateľ vyprodukuje takmer 745 kg komunálneho odpadu ročne. Komunálny odpad však predstavuje netriedený odpad, resp. taký odpad, ktorý nie je možné vytriediť. Veľkým problémom tak napríklad stále zostávajú plasty, priemyselný odpad, elektroodpad či naše „staré“ oblečenie.
Nesprávne ukladanie odpadu na skládky
Dlhá cesta pred nami
A i keď boli čísla pri komunálnom odpade zarážajúce, predstavte si, že v roku 2010 v EÚ predstavovalo približne 60 % všetkého vyprodukovaného odpadu, odpad zo stavieb, demolačných činností či ťažby. Nakladanie s týmto odpadom je náročné nielen finančne, ale je i limitované technickými možnosťami.
Medzi rokmi 2017 a 2018 sa recyklácia komunálneho odpadu na Slovensku zvýšila na 36 % a podiel skládkovania sa znížil na 55 %. Ako však iste sami viete, stále máme pred sebou dlhú cestu. Nesprávne nakladanie s odpadom (napríklad skládkovanie odpadu, ktoré je možné recyklovať) má za následok nielen znečistenie ovzdušia, ale i vôd a priamo ovplyvňuje ekosystémy. Skládky uvoľňujú metán, ktorého zvyšujúci podiel v atmosfére je jednou z hlavných príčin globálneho otepľovania. Metán sa uvoľňuje najmä pri rozklade biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa na skládkach nachádza. Ten by sa však pri správnej likvidácii, napríklad v komposte rozložil až 3 x rýchlejšie.
Pri likvidácii odpadu teda máme možnosť recyklovať ho alebo ho spaľovať. Pri spaľovaní by sa vyrobila elektrická energia, ktorá môže nahradiť napríklad uhoľnú, ktorá je dlhodobo environmentálnou záťažou. Recyklácia nám zase umožňuje opakovane využívať už použité materiály a teda nemusíme opätovne ťažiť nové suroviny, ktorých je stále väčší nedostatok.
Nebuďme ľahostajní
Odpad nás teda stojí stále viac. Finančne potrebujeme vytvoriť infraštruktúry na zber, triedenie či následnú recykláciu. Z environmentálneho hľadiska sa napríklad pri skládkovaní vylučujú už spomínané škodlivé plyny, zároveň sa látky dostávajú do pôdy, či vôd a teda koniec koncov nás následky našich činov postihnú.
Preto je dôležité myslieť pri vytváraní odpadu na to, ako ho čo najviac eliminovať a ak už ho tvorím, ako ho správne triediť a nakladať s ním. Určite nie je v poriadku odpad netriediť či ešte horšie, len tak ho pohodiť na zem.
Zdroj: wikipedia.org; eea.europa.eu; euractiv.sk
