Odlesňovanie: Problém, ktorý nás trápi čoraz viac
ZdieľaťFacebook
Odlesňovanie
Zdroj: unsplash.com

Odlesňovanie: Problém, ktorý nás trápi čoraz viac

Odlesňovanie (alebo deforestácia) je systematický výrub lesných porastov na určitom mieste. Tento „trend“ má stále viac stúpajúci charakter a my čoraz viac musíme premýšľať nad tým, ako ho zastaviť.

Pľúca našej Zeme

Zeleň, ako sú stromy, lúky, kvety a vlastne všetky živé rastliny, na našej Zemi zohrávajú nenahraditeľnú funkciu. Nasávajú oxid uhličitý, ktorý my, ľudia, vydychujeme a ktorý zároveň tvoríme pri našom spôsobe života (priemyselná činnosť, doprava atď) a vytvárajú z neho kyslík, ktorý dýchame. Tieto poznatky sú nám však iste už známe. I preto je podstatné, aby sme sa o naše lesy starali. A nielen o naše.

O Amazonskom pralese sa častokrát hovorí ako o „pľúcach našej Zeme“. Ide o tropický dažďový les v Južnej Amerike a predstavuje viac ako polovicu všetkých zostávajúcich dažďových pralesov na svete. Významne sa podieľa na tvorbe kyslíka (asi 20 %) a zároveň tu žijú rôznorodé živočíšne i rastlinné druhy. I keď bol Amazonský prales do roku 1960 takmer nedotknutý, odlesňovanie postihlo i túto oblasť sveta. Od tejto doby bolo zničených 60 % svetových dažďových pralesov. A toto číslo stále rastie.

Zisky rastú, lesov ubúda

Kedy sa však odlesňovanie započalo a čo bolo jeho spúšťačom? Od polovice 80. rokov sa zvýšila plocha určená na pastvu až o 40 %. Takisto sa lesy využívajú na ťažbu dreva, priemyselnú zónu či ťažbu nerastných surovín. Čoraz väčším problémom je však globálne otepľovanie, ktoré nemalou časťou poškodzuje lesy. Príkladom sú požiare kvôli narastajúcim teplotám a obrovským suchám.

Pri tempe odlesňovania, ktoré je dnes, nebudú za približne 70 – 100 rokov na Zemi žiadne dažďové pralesy.

I v ostatných častiach sveta nás odlesňovanie trápi. Celosvetovo je ročne zničená taká oblasť lesa, ktorá sa rozlohou vyrovná nášmu Slovensku. I keď správy o stave našich lesov vypovedajú, že ich máme dostatok a odlesňovanie nie je našim najväčším problémom, satelitné snímky rozprávajú opak. Lesy vysádzame (a to je dobre!), avšak les vysadený človek nenahradí ten pôvodný – prirodzený a komplexný. Lesy vysádzané človekom (teda hospodárske lesy) majú značné množstvo nevýhod. A to napríklad – sú vysadené príliš nahusto pre maximalizáciu drevenej hmoty či mŕtve drevo, ktoré v pôvodnom lese slúži ako úkryt pre drobné živočíchy, ale v hospodárskom lese býva zase raz vyťažené.

Nebojme sa hovoriť

Odlesňovanie je tak stále väčším problémom. Spôsobuje stratu biodiverzity a zároveň veľmi vážne ohrozuje stav našej planéty a našej klímy. Našou úlohou teraz zostáva zastaviť tento nezmyselný a nebezpečný fenomén. Dôležitým aspektom je tlačiť na štát, aby reguloval činnosť firiem, ktorých hlavnou úlohou je dosahovať zisk za akúkoľvek cenu. I preto je o takýchto témach podstatné hovoriť. Tak hovor a zdieľaj veci, o ktorých stojí za to rozprávať.

Zdroj: ippr.sk

ZdieľaťFacebook