Samotné plasty nemajú dobrú povesť, čo je škoda. Uľahčujú nám život takmer vo všetkých oblastiach. Od medicíny či vedy až po stavebný priemysel. A i napriek tomu, že nám obrovsky pomáhajú, nájdeme ich dnes už i tam, kde by sme nechceli. Ako sa teda plasty vlastne dostávajú na dno oceánov? A čo s tým môžeme urobiť?
Všetkého s mierou
Vedeli ste, že plasty tvoria až 15 % hmotnosti auta a tak znižujú jeho vyprodukované emisie? Alebo že sa z plastov vyrábajú umelé kĺby či dokonca kontaktné šošovky? Nehovoriac o jeho využití v stavebnom priemysle, napríklad pri zatepľovaní nehnuteľnosti, vďaka čomu sa výrazne znižuje spotreba elektrickej energie či plynu pri vykurovaní a v konečnom dôsledku sa tak znižuje záťaž na celé životné prostredie. Plasty tak majú nenahraditeľné zastúpenie a využitie v mnohých odvetviach a preto sú nám veľmi nápomocné. Čo je však problém je jeho jednorazovosť a neudržateľná výroba a spotreba.
Teraz už na svete takmer nenájdete miesto, kde by sa plasty nenachádzali. Dôkazom je dokonca ich výskyt v najhlbšej časti sveta – Mariánskej priekope. Práve tu americký výskumník Victor Vescovo našiel plastovú tašku. Nemusíme však ísť do stredu oceánu, aby sme vedeli, že odpad z plastu je naozaj problém. Pandémia ochorenia COVID-19 tento problém dokonca ešte viac prehĺbila. Rúška, respirátory, rukavice či dokonca použité antigénové testy tak môžete nájsť voľne pohodené na ulici. Nielenže to predstavuje obrovský problém v rámci odpadu, ale rovnako je tento odpad považovaný za toxický. Vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu a z toho 9 miliónov končí v oceánoch.
Plastový odpad, ktorý sa nachádza na plážach
Len v roku 2016 na každého obyvateľa pripadalo 53 kilogramov novo vyrobených plastov (nerátajúc tie, ktoré už sú odpadom). Odborníci a ekoaktivisti však dlhodobo upozorňujú na tento problém. Plasty by sme tak mali využívať v rámci obehovej ekonomiky a opätovne ich používať a recyklovať. Nielenže je to finančne oveľa výhodnejšie, no zároveň nemusíme stále vyčerpávať prírodné zdroje, ktorých už je teraz nedostatok.
Aké je riešenie?
A odkiaľ vlastne pochádza najviac vyrobených plastov? Plasty najviac vyrába obalový priemysel a to až 40 %, po ňom nasleduje automobilový a stavebný priemysel. Práve obaly sú však problémom pre ich jednorazové využitie a dlhodobý rozklad v prírode. Práve preto sa v EÚ zakázal predaj a výroba jednorazových plastových produktov ako sú napríklad slamky, plastové taniere alebo poháre.
Vytriedený plastový odpad
Problém, ktorý s plastami nastal sa nedá vyriešiť jednoducho a už vôbec nie rýchlo. Predpokladá sa, že sa má ich počet za nasledujúcich 20 rokov ešte zdvojnásobiť. Ako teda zamedziť tomu, aby odpad z plastov neustále narastal? V prvom rade treba nahradiť jednorazové produkty takými, ktoré vieme opakovane používať (teda v tých odvetviach, kde je to možné). Ďalej potrebujeme zvýšiť úroveň recyklácie, tak aby sme naplno využívali zdroje, ktoré sme už raz vyťažili. No a v neposlednom rade je prechod výroby plastov na také, ktoré sa v prírode vedia jednoduchšie rozložiť. Ide napríklad o plasty vyrábané z biologicky rozložiteľných materiálov ako sú oleje, škrob, tuky či cukry z poľnohospodárskych plodín.
Riešenia teda sú, len je potrebné ich zrealizovať.
Zdroj: euractiv.sk; wwf.panda.org; naturpack.sk
