Klimatické katastrofy: Čoraz častejšie a čoraz hrozivejšie
ZdieľaťFacebook
Austrália požiare
Zdroj: nytimes.com

Klimatické katastrofy: Čoraz častejšie a čoraz hrozivejšie

Požiare, záplavy, sucho, tornáda – toto všetko je prejavom, že naša planéta kolabuje. Klimatické katastrofy zažívame čoraz častejšie a sú čoraz hrozivejšie, drsnejšie s obrovskými následkami. Za posledné roky môžeme následky našej činnosti vidieť čoraz častejšie. Dokedy nám naša planéta bude dávať najavo, že už má toho dosť? A kedy ju konečne pochopíme?

Klimatické katastrofy za posledné roky

Štúdia nemeckej neziskovej organizácie o klimatických zmenách informovala, že za posledných 20 rokov zomrelo takmer pol milióna ľudí v dôsledku prírodných katastrof. V USA takmer každý desiaty človek zomrie v dôsledku zlého životného prostredia a smogu. Napriek všetkým týmto hrozivým štatistikám však stále odmietame veriť, že klimatická kríza existuje. Ak si však jej existenciu pripustíme, častokrát je nám úplne ľahostajná.

Za posledných 160 rokov sa naša planéta oteplila o 0,8 stupňov Celzia. Slovensko sa za posledných 100 rokov dokonca oteplilo o 1 stupeň celzia. Toto číslo sa nám môže zdať malé, takmer bezvýznamné, avšak predstavme si, aký globálny dosah má. Permafrost – dlhodobo zamrznutá pôda, ktorá pri svojom roztápaní uvoľňuje obrovské množstvo metánu, každým rokom o niečo viac mizne. A to teda vôbec nie je dobrá správa. V roku 2000 bolo na juhu Európy nameraných neuveriteľných 43 stupňov Celzia! Viete si prestaviť, že o pár rokov by sme v takomto podnebí skutočne žili?

Požiare v Austrálii

Hoci požiare najmä v teplých krajinách nepovažujeme za až tak výnimočné, požiare v Austrálii (ale napríklad i v Kanade) poukazujú na veľmi závažný problém. Rok 2019 bol pre Austráliu najteplejší a najsuchší od začiatku meraní. Požiare vypukli v tomto roku a pokračovali až do januára roku 2020, zasiahnutá bola plocha vo veľkosti Bulharska. Počas tejto obrovskej tragédie, ktorú mnohí odborníci označujú ako „Černobyl klimatickej krízy“, zahynulo alebo muselo opustiť svoje domovy viac ako 3 miliardy zvierat. Požiare zároveň zabili viac ako 30 ľudí a domovy museli opustiť tisíce z nich. Podľa vedcov sa kvôli globálnemu otepľovanie neustále predlžujú austrálske letá a sucho je tu čoraz častejšie a agresívnejšie. Lesné požiare majú zároveň i ďalekosiahly dopad na ovzdušie, keďže sú významným zdrojom emisií oxidu uhličitého.

Keď už si Austrália mohla vydýchnuť, postihla ju ďalšia rana. Krátko po požiaroch (v marci roku 2021) postihli Austráliu obrovské záplavy. Príliš vysušená pôda po obrovských suchách a požiaroch nápor dažďa, ktorý túto krajinu postihol jednoducho nebola schopná vstrebať. I keď Austrália je na záplavy zvyknutá, tie, ktoré zažila teraz boli najsilnešie za posledné desaťročia. Tisíce ľudí bolo nútených uprostred noci opustiť svoje domovy a už sa nikdy nemohli vrátiť späť, pretože im voda zničila všetko, čo mali.

Klimatické katastrofy tak nepostihli len Austráliu, ale i celý svet. Ukázali nám, že to, čo poznáme, nám zo dňa na deň môže zmiznúť pred očami. Musíme byť pripravení konať, no najmä musíme tomuto scenáru predísť.

Klimatická kríza a Svet

Požiare a záplavy v Austrálii, požiare v Kanade, hurikány v oblasti Karibiku – toto všetko nám môže prísť nesmierne vzdialené. Predsa len, my žijeme na Slovensku v bubline falošného bezpečia. Klimatickú krízu však žijeme i tu, nemusíme pre ňu chodiť na druhú stranu Zeme. Posledných 10 rokov je na Slovensku zaznamenaný výskyt extrémnych zrážok, čo má za následok povodne. Váh, Hron, Morava či tento rok i Dunaj, nám ukazujú, že naše bezpečie je vďaka zmene klímy čoraz krehkejšie. Povodne nás však môžu postihovať čoraz častejšie a to i našou vinou – vinou deforestácie. Odlesňovanie je na Slovensku dlhoročným „trendom“. 41 % našej krajiny tvoria lesy a tak máme pocit, že ich máme dostatok. Po Lotyšsku sme však druhou krajinou v rebríčku „kto odlesní najviac“. Len za posledných 15 rokov sme stihli vyrúbať les tak veľký, ako celé Tatry. A i keď toto nie je jednoznačne náš najväčší problém, tieto čísla sú alarmujúce.

Slovensko, rovnako ako i celý svet pociťuje klimatické katastrofy oveľa častejšie, než tomu bolo pred desiatkami rokov. Ich výskyt bude (aj je), čoraz častejší. Už nemôžeme čakať a už si nemôžeme dovoliť nič nerobiť. Už včera bolo neskoro a i keby začneme jednať hneď dnes, potrvá ešte veľmi dlhý čas, kým budeme badať výsledky.

Je však načase uvedomiť si dôsledky našich činov a naučiť sa žiť tak, aby zdravú planétu zažili i naši potomkovia.

Zdroj: tech.sme.sk; shmu.sk; dennikn.sk

ZdieľaťFacebook